Ak cestujúci dorazia do svojej destinácie o tri, alebo viac hodín po plánovanom prílete, môžu podobne ak cestujúci, ktorým bol zrušený let žiadať od leteckej spoločnosti náhradu, ak meškanie nebolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami.

Vo svojom rozsudku Súdny dvor Európskych spoločenstiev spresňuje práva, ktoré majú cestujúci meškajúceho letu voči leteckej spoločnosti podľa nariadenia Spoločenstva o náhradách a pomoci cestujúcim v leteckej doprave.

Nariadenie zároveň stanovuje, že v prípade zrušenia letu cestujúci môžu dostať paušálnu náhradu v rozpätí od 250 do 600 eur. Nariadenie však výslovne nestanovuje, že cestujúci letu, ktorý má meškanie, majú tiež takéto právo.

Súdny dvor svojím rozsudkom odpovedá na viacero otázok, ktoré mu položili Bundesgerichtshof (Nemecko) a Handelsgericht Wien (Rakúsko). Tieto vnútroštátne súdy majú rozhodnúť o žalobách, ktorými sa cestujúci domáhajú vyplatenia v prvom prípade leteckou spoločnosťou Condor a v druhom prípade leteckou spoločnosťou Air France náhrady upravenej v nariadení pre prípad zrušenia letu, pretože ich tieto letecké spoločnosti prepravili do cieľového letiska s meškaním 25 hodín v prvom prípade a 22 hodín v druhom prípade oproti plánovanému času príletu.

Súdny dvor konštatoval, že dĺžka meškania, hoci veľká, nestačí na to, aby let mohol byť považovaný za zrušený. Naopak, ak letecká spoločnosť zabezpečí po plánovanom čase odletu prepravu cestujúcich iným letom, pôvodný let v zásade môže byť považovaný za zrušený.

Pokiaľ ide o právo na náhradu, ktoré nariadenie priznáva cestujúcim zrušeného letu, Súdny dvor uvádza, že cestujúcim, ktorých let má meškanie, je spôsobená podobná škoda spočívajúca v strate času a nachádzajú sa tak v porovnateľnej situácii.

Podľa Súdneho dvora však meškanie nezakladá právo na náhradu, ak letecká spoločnosť preukáže, že meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod jej účinnej kontroly a nedalo sa im zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.